Popoludnie s Picassom

Chlapče skoro som na zemi prestal stáť

Keď si náhle prišiel skladať reparát

Poď nech ti pozriem do očí

Či sa v tebe nejak zúročím

Nečaká ťa žiaden veľký postih

Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých

Tu som ešte mladší od teba skromne stál

Dávno predtým ako svet ma sotil na piedestál

Mal som len štetec čo mi pĺzol

Keď som sa prvý raz riadne skĺzol

Nečaká ťa žiaden veľký postih

Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých

Dotkol som sa prstom tvojich rytín

Bol som absolútne z toho spitý

Rázny sykot badygárda iba mňa týka sa

Jasné pane ruky preč od Picassa

Badygárdi nestrážili živé telá

Iba skromné ťahy štetcom jedného spasiteľa

Popoludnie s Picassom zas pošepkalo aký som

Ešte myslím teda som cogito ergo sám

S Picassom aj bez Picassa

Vyšlo na albech