Dávno už ťa nehľadám v tej tvojej samote

ty zasnežený rám, priehrštie nôt.

Mám v ňom starý kalendár prebdených nocí

rýchlych pádov, sladkých rán, spenených vôd.

Dávno už sa nepýtam, kde nechávaš svoj úsmev

dotyk rúk a komu hráš.

Dávno v tebe nečítam, ospalé rána

slovíčka čo nezomrú, môj otčenáš.

Už ťa nehľadám, už ťa nečakám,

už ťa nedýcham ááá

R:

Vraj prídeš, skôr než odložím

tvoju vôňu, oči, ruky, tvoj starý rým.

Vraj prídeš, skôr než odložím,

tvoje áno, ticho kľučiek a sladkosť slín,

a sladkosť slín.