1. Už niekoľko dní v tichu, sama

cez škáru dverí tvoj tieň hľadám

Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť.

Neúprosný čas nám to zráta zas.

R: Okná dokorán dýchaj, ži, naše srdcia začnú biť. Raz snáď

môžeme pochopiť, že vždy jeden z nás musí ustúpiť, musí ustúpiť.

2. Chlad z posledných dní na mňa padá.

Hlas v mojej hlave sa prihovára.

Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť.

Neúprosný čas nám to zrátal zas.

R: +

musí ustúpiť.

Aáááh... .... óóóh....... (2x)

R: