Vody jazera ukryté v tmách,

v noci osudu, priezračne čistá,

hladina zrkadliaca mesačný chlad

a stromy stojac vôkol vrhajú tiene vzad.

Brehmi blúdi tieň, prízrak minulosti.

Svedkom noci rozpráva príbeh zašlých dní.

O časoch, kedy Sloven ctil zákony prírody.

Jej dary, silu živlov, Sláva Velesovi!

V čase zabudnutom, zrodil sa deň.

V sídle človeka z pramatky vzišiel ten,

kto uzrel minulosť, hrdý Sloven.

Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen.

O dňoch porážky, o páde mocných,

zániku Slávy čo zjazvila tvár,

praotca národa do mnohých kmeňov,

prútoch rozlámaných na veky vekov.

Do vôd jazera, ukrytého v tmách,

do noci osudu, priezračne čistej,

hladiny zrkadliacej mesačný chlad

a stromy stojac vôkol, vrhajú tiene vzad.

V čase zabudnutom, zrodil sa deň.

V sídle človeka z pramatky vzišiel ten,

kto uzrel minulosť, hrdý Sloven.

Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen.