Tajomné lesy odeté,

v pestrých farbách jesene.

Chladné lúče slnečné,

odkrývajú miesta

večného spánku,

kde mŕtvych dych

patrí len vetru.

Lístie hladí zem padlých predkov,

zakrývajúc miesta večného spánku,

v zemi zmizli tí, ktorí už nevstanú,

život vystriedal chlad a z tela prach,

osud už nevráti to čo si vzal,

ostalo len telo spočívajúc v útrobách.

No duša večne živá putuje svetom,

sprevádzaná dažďom a jesenným vetrom,

hladí zem spánku padlých,

v tieni mohýl.

Ráw !