Niekto stále vraví, vraj som príliž mladý na

Rátanie fariebtejto zeme idúc až do dňa

Vedieť či je to zlaté, zelené, modré, plné hnedé

Mne to nevadí a tak ďalej snorím po záhrade

Že stádo ovečiek má mnoho vlastných problémov

Pri týchto úvahách možno aj boh sa zabudol

Prehliadol, neprecitol,

Alebo vlastne nikdy, nikdy, nikdy nebol

Jé, ja to zrátať neviem

Jé, uniká

Takže nepatrí mi svet, som preňho dávno mŕtvy

Hádam príliž mladý, chcel som byť priveľmi múdry

Blažené, zničiteľné

Do tela prichádza chlad, farby nie sú verné

Jé, ja to zrátať neviem

Jé, uniká